Založ si blog

Právo na vlasť

Pôvodná a kratšia verzia tohto textu vznikla ako reakcia na ďalší výplod z dielne bruselskej mulltikultúrnej goebbelsiády.

 

Afrika je vlasťou Afričanov; Ázia vlasťou Ázijčanov. Koho vlasťou je Európa? Podľa Európskej únie patrí Európa komukoľvek, kto sem dokáže – legálne či nie – prísť. Že naši predkovia bojovali stáročia o svoj vlastný štát? Ale veď ten nám predsa aj tak nepatrí! Naša vlasť nie je naša, hocikto sem môže prísť a tvrdiť, že má na našu krajinu rovnaké právo, ako my. Aspoň tak by to vyhovovalo bruselským byrokratom a boháčom túžiacim po mase lacnej pracovnej sily, ktorej príchod by im dovolil znížiť pracujúcim už tak ledva postačujúce platy. A túto chamtivosť zakrývajú pláštikom ideológie multikulturalizmu.

Klamú nám, že imigranti neovplyvnia náš spôsob života a klamú migrantom, že vlasť nič neznamená a nebude im chýbať, že jediné o čo naozaj ide, je materiálne zabezpečenie. Že ľudia sú ako bezfarebná tekutina bez chuti, ktorú môžete naliať do ľubovolnej nádoby a táto nádoba im odovzdá ich nové atribúty. Tak tomu však nie je. Keď si to neuvedomia aj samotní imigranti, často na to prídu až ich deti. A potom v nich rastie frustrácia, pretože túžba po zemi predkov je úplne prirodzený ľudský cit, nech sa ho propagandisti EÚ snažia akokoľvek zakopať nánosmi modernej “svetovej” kultúry. Jej sterilita nemôže nikomu nahradiť špecifický pocit, ktorý človeku prináša každodenný kontakt s kultúrou jeho domoviny. V dnešnej materialistickej kultúre sa však podobné myšlienky zaznávajú a nakoniec prehráme všetci, domáci aj imigranti; tí ktorí celý exodus spôsobili opäť iba získajú.

Tak by to nemalo byť. Každý by mal mať právo na svoju vlasť. Na krajinu, kde by bez akéhokoľvek ospravedlňovania dominovala jeho kultúra, kde by sa život riadil tradíciami jeho ľudu s prihliadnutím na historické menšiny. Kde by sa jeho ľud nemusel nikomu prispôsobovať, kde by nemusel žiť v každodennom strachu, že urazí nejakého prišelca, kde by sa cítil skutočne doma vediac, že tá krajina patrí právom RODu jemu, jeho RODine a jeho náRODu; to sú výrazy, na ktorých spoločný základ a vzájomnú previazanosť často zabúdame. Tváriť sa, že vlasť pre nás nič neznamená, je iba krok od tvrdenia, že význam stratila aj rodina a jediné o čo ide naozaj, sú veci, ktoré možno chytiť, kúpiť, spotrebovať.

Mať domov a v ňom bezpečie a príležitosti na sebarealizáciu a ak nie, tak sa o ne zasadiť, to predsa nemôže byť niečo prežité. Práve naopak, kočovníctvo je to, čo už vyspelé civilizácie dávno hodili za hlavu. Právo na vlasť by malo byť dopriate každému, Slovákom, Maďarom, Japoncom, Turkom, Kurdom, Indiánom. Každý by mal mať miesto, ktoré mu patrí. Že si tu jedna čínska rodina otvorí reštauráciu alebo sa sem za manželkou presťahuje Talian samozrejme nie je hrozbou. Ale masová invázia akýchkoľvek cudzincov a vznik celých cudzineckých komunít už ohrozením nášho spôsobu života je. Multikulturalizmus totiž neznamená spolunažívanie, ale deštrukciu dominantnej kultúry, jej zrovnoprávnenie s kultúrami imigrantov. Na Západe si to už mnohí uvedomili. Nezopakujme ich chyby a buďme vďační za to, že Slovensko je stále slovenské. Čo by za to dnes dali Nóri sprísňujúci azylové zákony alebo Švajčiari, ktorí dnes musia v referendách obmedzovať expanziu islamu v krajine, ktorá kedysi patrila výsostne im.

Povedať cudzincovi, že moja krajina mu nepatrí, nech sa bude snažiť akokoľvek, nie je prejav nenávisti, je to deklarácia faktu. Moji predkovia prežili mor, choleru a iné nákazy, bojovali s Tatármi, Turkami, v kuruckých povstaniach, s Napoleonom, v dvoch svetových vojnách a popri tom stále v pote tváre orali, osievali a žali polia, stavali cesty, nemocnice, kostoly a školy, to všetko pre nás a pre tých, čo prídu po nás. Moji predkovia prežili vojny, epidémie, hladomory a mnohé ďalšie útrapy. A neutiekli. Vytrvali a darovali mi vlasť, ako milujúci rodičia zanechajú svojim potomkom dedičstvo. Ich dar – túto krásnu krajinu – si vážim ako vlastný dom. A som v ňom ochotný tolerovať hostí a pokojne aj celoživotných nájomníkov, avšak len za predpokladu, že sa adekvátne k tomu aj budú správať.

Že Alt-right: Tendenčný guláš Kubka Dovčíka

15.01.2017

Jakub Dovčík, pomerne známa postavička z kruhov internetových slniečkarov (áno, budem ten termín používať, pretože niekedy proste pasuje), účastník konferencií organizovaných mimovládkami viac »

Prečo sa (tak skoro) nechystáme meniť názov stránky

18.11.2016

Za posledné dni sme na Prečo amerikanofilom hrabe? dostali viackrát otázku, či nechceme zmeniť názov stránky, keď už ten Trump vyhral a minimálne ja som mu dosť otvorene a úprimne fandil. viac »

Upáľte konšpirátorov!

13.05.2016

Práve som si prečítal článok Mariána Jaslovského s názvom Cogito ergo sum: Hoaxeri všetkých krajín, vypadnite! Marián Flauta Spravodlivosti Jaslovský v ňom opäť operuje so svojou utkvelou viac »

Jemen, útok, Saudská Arábia

Nálety na dve rôzne oblasti v Sýrii zabili 32 ľudí vrátane 8 detí

25.03.2017 21:14

Osem detí sa nachádzalo medzi najmenej 32 ľuďmi zabitými pri dnešných náletoch na dve rôzne oblasti v Sýrii, ovládané povstalcami.

Erdogan

Turecko podľa Erdogana môže usporiadať referendum o členstve v EÚ

25.03.2017 19:27

"Teraz nás 16. apríla čaká referendum a potom sa môžeme rozhodnúť, že urobíme ešte jedno, o prístupových rozhovoroch," povedal turecký prezident.

výstava, poprad,

Rezidencia smrti je obrazom nacistických hrôz

25.03.2017 19:20

Dvadsať nafotografovaných grafických obrazov tvorí výstavu pod názvom Rezidencia smrti.

laptop, notebook, digitalizácia

V Istanbule balia počítače do fólie, do kabín lietadiel do USA nesmú

25.03.2017 17:35

Zákaz určitých elektronických prístrojov v kabínach mnohých dopravných lietadiel smerujúcich do Spojených štátov začal platiť v sobotu na letisku v Istanbule.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 10
Celková čítanosť: 40182x
Priemerná čítanosť článkov: 4018x

Autor blogu

Kategórie